Má zaujímavé detaily ako samostatne hrací klavír, vodné jazierka, hrejivú atmosféru, ktorú vám tvoria elektrické krby, stolíky s krásne vyrezávaným dreveným motívom. Personál bol veľmi milý. Ceny v hotelovom bare sú primerané k horským službám. Viete si tam zahrať šach, biliard, bowling a ešte spoločenskú hru, ktorú práve dorábali. Hotel je momentálne v prevádzke s obmedzenými službami, nakoľko ešte nie je celý sprístupnený.

Druhý deň nášho krátkeho výletu smeroval na Hrebienok. Išli sme sa pozrieť na ľadový dóm a užiť si krásny výhľad na dolinu. Parkovisko na Starom Smokovci je spoplatnené, ale zo skúsenosti s parkoviskom v Jasnej sme sa poučili a spýtali sa či platí aj ťZP. Otázka. Máte preukaz? Áno máme. Tak si ho dajte na predné okno a choďte. Takže sme neplatili.

Na Hrebienok sme sa odviezli zubačkou. Prístup na zubačku pre ťZP je troška komplikovanejší, všetko treba vopred hlásiť pri platení a ísť bočnými dvermi. My sme to nevyužili, nakoľko sme mali kočík, ale aj tak to nie je nič moc pre deti s kočíkmi. Do zubačky sme sa zmestili bez problémov. Výstup zo zubačky tiež nie je žiadna sláva. Cez dva alebo tri schody rampa inak nič. 

Terén na Hrebienku je hrboľatý, samotný sneh pre kočíky a invalidné vozíky nie je veľmi vhodný. Prístupová cesta smerom na Ľadový dóm nebola prispôsobená/„odhádzaná“ tak sa tatino a dedko rozhodli, že Alexejka zoberú po zadných. Pre Alexejka to bola veľká zábava, ale pre maminku strach, aby Alexej ostal v kočíku, nakoľko kočík išiel zo stany na stranu. Čistí kaskadéri. 

Samotný Ľadový dóm bol krásne sprístupnený a hlavne tam skoro nikto nebol. Čo sme počúvali týždne predtým, tak sa tam nedalo chodiť a nie si ho ešte odfotiť. 

Štrbské pleso pozná asi skoro každý a každý vie, že sa dá veľmi krásne prejsť a aj zaparkovať. Majú vyhradené parkoviská pre ťZP. Ak sú parkoviska plné rovno vás otočia a ani vás na pleso nepustia.  

Tretí deň sme išli do Bachledky. Výlet na Chodník v korunách stromov v Bachledke bol plný očakávaní, a to hlavne v tom, či nás lanovka zoberie s kočíkom hore. Samozrejme, že zobrala. Stačí dole na kase povedať, že máte kočík, že máte ťZP a ukázať preukaz, zaplatiť a idete. Prístup úplne bez problémov aj pre kočíky, aj pre ťZP. V lanovke je dostatok miesta. 

Po výstupe z lanovky sme uvideli krásny výhľad a hrebene našich Tatier sme videli aj z druhej strany. S bezbariérovosťou sme nemali vôbec problém. Samozrejme terén si nevyberieme a po snehu to nie je práve jednoduché, ale prístup na toaletu, do reštaurácie, na chodník a vyhliadku sa dostanete bez problémov. 

Ubytovaní sme boli v Penzióne Darinke v Poprade – Spišská Sobota. Penzión bol krásny, čistý, ale o bezbariérovom prístupe sa hovoriť nedá. Aj, keď sa do penziónu dostanete úplne bez problémom a prístup do spodných izieb je bez bariér a úložný priestor je prístupný, ale toaleta a sprcha už nie, nie je tam veľa miesta. S malými deťmi sa to zvládnuť dá, ale dospelý nie. 

Majitelia hotela boli veľmi príjemný a pokým Alexejka dokážeme zdvihnúť, tak sa do penziónu určite ešte raz vrátime. Alexejko si za ten krátky čas tety veľmi obľúbil a vedel si veci zariadiť.  V penzióne si mohli myslieť, že Alexejko namiesto rodičov má opatrovateľov nakoľko namiesto mama a tato nás volal Aja a Juraj, kto nás pozná vie, že to máme takto aj doma.

Alexejkove výroky v penzióne:

• Teta daj tam špáratko, aby sa to nevyplo. Tetaaa vyplo sa to. Prídem späť z WC a počujem opäť tetaaaa pokazilo sa to. (Na chodbe mali automatické svetlo, ktoré sa vyplo ak ste sa prestali hýbať. Pani majiteľka naučila Alexejka, že ak sa dá do vypínača špáratko tak sa svetlo nevypne).
• Ja si prosím vajíčka na raňajky. (Prvé, keď sme prišli na raňajky).
• Ja si prosím syr, tak ako som mal ráno. (Keď sme prišli večer do reštaurácie).
• Juri poď sem na chvíľu. (Keď potreboval, aby za ním prišiel tatino).
• Dedo poďme pozrieť ten poklad (kôš s hračkami).