Skip to main content

Keď sa chce, tak sa dá všetko a slovo nie nepoznáme – LYŽOVAČKA so SMÁkom

Uverejnené dňa: 22. február 2024

Autor: RNDr. Kristína Čurgali, PhD.

SMA pacient: Jakub Čurgali, SMA 2, 04/2024 - 7 rokov

Kubko je z tých detí, ktoré “keby bolo keby”, tak by určite športovalo. Vidí sa v tatkovi a chce vyskúšať všetky športy. Mnohé sa mu snažíme prispôsobiť jeho schopnostiam a možnostiam. Žiaľ, nie vždy to ide.

U nás doma, zastávala moja mama názor, že základy všetkých športov ma naučí a ďalej nech si robím, čo chcem. A tak som od štyroch rokov stála na lyžiach, na korčuliach, bicyklovala som, neskôr som lyže vymenila za snowboard…chápeme sa. Preto som stále mala v hlave myšlienku na to, ako raz budem brázdiť svahy, cesty, cyklochodníky so svojimi deťmi. Situácia sa mení, veď inak by som nepísala na tomto blogu…

U nás doma, zastávala moja mama názor, že základy všetkých športov ma naučí a ďalej nech si robím, čo chcem. A tak som od štyroch rokov stála na lyžiach, na korčuliach, bicyklovala som, neskôr som lyže vymenila za snowboard…chápeme sa. Preto som stále mala v hlave myšlienku na to, ako raz budem brázdiť svahy, cesty, cyklochodníky so svojimi deťmi. Situácia sa mení, veď inak by som nepísala na tomto blogu….

Pred rokom, keď mal Kubko päť rokov, sme zavítali do Vyšných Ružbachov. Cieľom bola sánkovačka a vypadnutie z mesta. Výsledkom boli prvé lyžiarske zážitky pre oboch chlapcov. Mladší Luky to mal doslova ako “povinnosť” a keď jeden, tak aj druhý. Pravdou je, že sme nešli na blink, ale terén sme mali pripravený od kamaráta, ktorý tam učil lyžovať svojho syna a zistil, že majiteľ lyžiarskej školy (tiež Jakub) je zástancom toho môjho obľúbeného “keď sa chce, tak sa dá” životného postoja. Po viacerých telefonátoch ešte pred príchodom som Jakubovi vysvetlila situáciu a pripravila ho na možné alternatívy (pôvodne, že sa deti povozia na ratraku). Nakoniec z toho bola prvá lyžiarska lekcia pre Kubka. Lyže a lyžiarky požičať, palice mal vlastné, helma, okuliare, kukla. Veľa odhodlania (Jakubovho), a radosti (Kubkovej). Celé lyžovanie spočívalo v tom, že Jakub si ho vzal pod pazuchy a šli. Chrbát dovi. Ale radosť najväčšia. Dojatí sme boli všetci a dovolím si tvrdiť, že aj páni vlekári. 

Rok na to sa na rovnakú misiu odhodlal aj Kubkov tatko. Ale tu sme na to už išli trošku sofistikovanejšie a na druhý krát sme si zaobstarali klasický postroj pre výučbu lyžovania (orientačné náklady cca 80e). Ktorý, ako sme zistili až na mieste nám bol na…. dve veci. Pre tých, ktorí majú doma alebo si vedia požičať by mohlo byť skvelou alternatívou Up-see. Spomínané Up-see by možno vedeli využiť aj slabšie deti, predsa len je tam väčšia opora a zariadenie je viac ergonomické. 

Zároveň, z našich skúseností, odporúčame aj “gumičky”, ktorýmí spojíte špičky lyží (dostať v športových predajniach alebo popýtať v lyžiarskej škole, ak sa v stredisku nachádza), aby sa ani náhodou nezamotávali do lyží dospelého lyžiara. Medzi povinnú výbavu určite patrí aj skúsený dospelý lyžiar - buď tatko alebo potom ukecať správne motivovaného inštruktora z lyžiarskej školy s veľkými svalmi a ešte väčším srdcom. Lyžiari sa z našich detí asi nestanú, ale tá radosť z nového zážitku je určite na nezaplatenie. My sme túto formu lyžovania vyskúšali vo Vyšných Ružbachoch, Levočskej Doline, na Jahodnej pri Košiciach a vo Fatry Ski vo Valčianskej doline.